Malý sprievodca čapovaním piva pivovaru BBC

Pivo má znižovať stres a mať pozitívny vplyv na trávenie. Preto musíme dbať na jeho správne načapovanie. Lenže máloktorý čašník alebo servírka vie, ako správne čapovať pivo. Začína to už u suda, ktorý by mal stáť bez pohybu aspoň 24 hodín.

Základom sú správne „ošetrené“ poháre, do ktorých pivo čapujeme. Poháre musia byť riadne umyté, aby v nich neboli stopy prachu, nečistôt, zvyšky umývacieho prostriedku a pod. Všetky tieto nečistoty majú vplyv na kvalitu piva. Čo sa stane, ak pohár správne neošetríte pred vlastným použitím?

  1. Bublinky. Pivo na rozdiel od sektu nie je šumivý nápoj, teda bublinky v ňom nemajú čo robiť. Ak sa zo dna dvíhajú retiazky bubliniek, je niečo zle. Väčšinou sa jedná o pohár, ktorý je zle umytý, bol použitý zlý saponát alebo v najhoršom prípade je pohár po predchádzajúcom konzumentovi iba opláchnutý vodou (to už je veľký extrém).
  2. Ďalším vizuálnym ukazovateľom dobre načapovaného piva je pena. Pena by mala byť hustá a krémová, pretože len v takom prípade  chráni pivo pred zvetrávaním. Zle umytý pohár ma za následok, že pena nezanecháva na vnútornej strane poháre zasychajúce mapy (ľudovo “nekrúžkuje”).

Pena sa tiež nesmie po pár minútach vytratiť. Mala by zostať až do samého vypitia celého piva. Rýchlo padajúcu penu nemusia mať za následok zle umyté poháre, ale môže byť aj chyba v teplote piva. Pivo by sa malo čapovať pri teplote okolo 6 ° C a na podobnú teplotu by mali byť vychladené i poháre.

Najlepšie je mať chladiace zariadenie, v ktorom sú poháre umiestnené. Ak to nie je možné, tak  pred samotným čapovaním by sa mali poháre opláchnuť pod studenou vodou alebo ich mať stále položené v drezu, kde prúdi studená voda.

Pamätajte ,že sklo v sebe drží teplo a dokáže teplotu piva ovplyvniť počas chvíľky až o niekoľko stupňov!

Ak je pena pórovitá, rozpadá sa, je pivo zle načapované. Najhorším scenárom je ak pod výčapným zariadením stojí neustále pohár, do ktorého pivo odkvapkáva a vy potom do neho dočapujete pivo (potom ste dostali tzv.”Kvapák”).

Ďalšia zlá varianta vznikne, ak výčapník „rozčapuje“ naraz niekoľko pív, prípadne pivo čapuje z výšky a penu prelieva z jedného pohára do druhého.

Základom je naučiť sa aj pivo vylievať. Ak je natočených viac pív, ako je potreba a jedno zostane, nikdy nesmie byť dotočené penou (v extrémnom prípade je možné pivo rozliať do dvoch pohárov a dotočiť).

Dnešný trend spočíva v tom, že sa má pivo čapovať na dvakrát alebo na trikrát. Nie je tomu tak. Pivo by malo byť načapované naraz, aby chutilo najlepšie! V takom prípade má pivo tú správnu teplotu, pomer oxidu uhličitého, hutnú a trvanlivú penu.

Štyri základné štýly čapovanie piva:

  1. Najčastejším štýlom  je tzv. “na hladinku”. Pivo sa točí po skle (Niekde sa priamo udáva uhol 45 °) s napoly otvoreným kohútom (v pohári sa tvorí pena), ktorý sa postupne otvára na maximum so spoločne narovnávaným pohárom. Dá sa čapovať aj tak, že sa začína čapovať s kohútom na maximum (vždy začíname po skle) a na koniec sa kohút privrie a  urobí sa  krémová pena.
  2. Druhým štýlom je “šnyt” (z nemeckého Schnitt). Je to malé pivo (0,3l) načapované do veľkého pohára(0,5l). Pomer piva a peny by mal byť 2:3 a pena by mala skončiť jeden prst po okrajom pohára.
  3. Ďalším populárnym štýlom je “mlieko”. Je to opäť malé pivo načapované do veľkého pohára. Ale na rozdiel od šnytu sa načapuje pohár plný peny.
  4. Posledným štýlom čapovania je čochtan”. Je to pivo čapované pomaly po skle s maximálne otvoreným kohútom a dôležité je načapovať ho takmer bez peny. Je to pivo, ktoré má najväčší „říz“.

Pivo nemusíte ani ochutnať a už na stole vidíte či je správne načapované. Ak je kvalitná smotanová pena a pivo „krúžkuje“, nezdvíhajú sa zo dna bublinky ako z limonády, ste celkom určite u dobrého výčapníka.

Podľa SOI by pivo malo mať mieru, už keď ho nesiete na stôl. To sa podarí len málokedy. Je potrebné mať na pamäti, že s padajúcou penou síce stúpa hladina piva, ale maximálne o jeden centimeter (v závislosti na pohári).